Mrazivý januárový deň. Do kampusu na úpätí hôr prichádza žena, aby sa stretla s niekým, koho nevidela celé roky. Akú cestu treba prejsť, aby mohol človek vysloviť: „Choď v pokoji“?

“Málo tém je sprofanovanejších než vzťah syna k otcovi. „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil,“ volá Ježiš na svojho otca do neba a ticho, ktoré mu odpovedá, sa ako ozvena ťahá dejinami svetovej literatúry.”

Aj napriek očakávaniam, muži nie sú v týchto poviedkach vždy zápornými postavami, niekedy sú len trošku nasupení, inokedy sú vyslovene bukolicky idylickí a raz sa jeden dokonca zmení na ženu, pričom ani ženy, bez ohľadu na očakávania, nie sú stvárnené idealisticky.

Beštiáre odnepamäti neslúžili len ako zoznam magických tvorov, ale aj ako alegorické sprostredkovanie morálneho ponaučenia prostredníctvom zdesenia a pohoršenia.