Preskočiť na obsah

Know-how

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Know-how [vyslov: nouhau] (z angl. doslova „vedieť-ako“) je anglický výraz používaný vo výrobe, ekonomike a v práve. Hoci objektívne právo neposkytuje presné vymedzenie know-how a jeho definície u jednotlivých autorov sa čiastočne líšia, spravidla sa chápe ako súbor (systém) špecifických znalostí, zručností, metód či skúseností z určitej oblasti, ktorý umožňuje vykonávať určité úlohy rýchlo bez vynaloženia osobitných nákladov či energie.[1] Nemusí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti.[2] Know-how predstavuje nepatentované praktické informácie, ktoré určitá osoba, respektíve osoby získali zo skúsenosti či testovania a ktoré nie sú všeobecne známe alebo ľahko dostupné napríklad prostredníctvom internetu (teda sú dôverné, respektíve utajené). Aby bolo z hľadiska práva možné uvažovať o know-how, musia byť takéto znalosti zároveň identifikovateľné (vnímateľné), majetkovo podstatné (oceniteľné), potenciálne využiteľné tretími osobami a nechránené inými právami ako napríklad patentmi (know-how sa však môže stať ich súčasťou).[3][4][5][6][7]

Z hľadiska práva predstavuje know-how predmet občianskoprávnych vzťahov, konkrétne nehmotný statok (v slovenskom práve iná majetková hodnota).[8] Ako predmet vzťahov môže byť know-how sprístupnené tretím osobám (užívatelia cudzieho know-how) prostredníctvom licenčnej zmluvy, prípadne môže byť právo pôvodným majiteľom know-how prevedené na iného majiteľa (tzv. odvodený majiteľ know-how). Zdieľanie know-how je častou náplňou franšíz a môže byť aj nepeňažným vkladom do základného imania spoločnosti[2] či vkladom tichého spoločníka do podnikania.[1] Z hľadiska práva duševného vlastníctva je know-how právo relatívnej povahy podobné priemyselným právam.[2][9] Jeho majiteľ preto nemá za absolútnu ochranu voči tretím osobám. Nezávislý objav a následné majiteľstvo rovnakého know-how sú preto možné. Know-how však môže byť súčasťou obchodného tajomstva a podliehať ochrane v rámci úpravy proti nekalej obchodnej súťaži (§ 53 a nasl. OBZ).[4] Nie každé know-how je však súčasťou obchodného tajomstva. V slovenskom práve v obchodno-právnych vzťahoch môže know-how podliehať ochrane v predkontraktačnej fáze vzťahu (§ 271 OBZ) alebo si podmienky jeho ochrany môžu strany (aj mimo obchodného práva) určiť zmluvne.[6]

V praxi môže ľahko vzniknúť problém určiť, čo je a čo už nie je know-how. Môžu ním byť napríklad údaje či informácie o predaji a nákupe tovaru, ekonomické a obchodné kalkulácie, obsah a vedenie obchodných kníh, výsledky prieskumu trhu, rôzne zoznamy, štatistiky, mapy, plány, kontakty a spojenia, databázy, projektové dokumentácie, výsledky expertíz, modelov, výpočtov, prototypy, vzorky, obchodné zmluvy, výrobné a prevádzkové programy, výrobné a pracovné postupy, návody či receptúry, ale aj rôzne informácie o výrobe výrobkov či postupoch, ako aj výsledky výskumu a vývoja.[2]

V hovorovom jazyku sa pod know-how rozumie aj osvedčený spôsob riešenia niečoho či vlastná metóda.[7]

Niektoré definície know-how v literatúre a judikatúre

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Know-how sú výrobnotechnické poznatky, ktoré zvyčajne nie sú výsledkom vedeckej alebo tvorivej činnosti, ale dlhodobej skúsenosti s optimálnym priebehom určitého procesu, technológie, receptúry. Zahŕňa nesporne celý rad skúseností získaných predovšetkým zo širokej oblasti techniky, ale aj obchodu a podnikania. Niekedy sa týmto výrazom označujú výrobné skúsenosti alebo technická pomoc či technické informácie. Vymedzenie pojmu know-how nie je...jednotné. Niekedy sú pod pojem know-how zahrnuté aj nechránené (utajované) vynálezy, výsledky výskumu a vývoja a ďalšie výsledky tvorivej činnosti, prípadne celé súbory poznatkov, vrátane nechránených vynálezov a poznatky i skúsenosti s ich využívaním.[10]
  • (Na účely tohto nariadenia:...) Know-how znamená balík nepatentovaných praktických informácií vyplývajúcich zo skúsenosti a testovania, ktoré sú tajné, podstatné a identifikované: v tomto kontexte „tajný“ znamená, že know-how nie je všeobecne známe alebo ľahko dostupné; „podstatné“ znamená, že know-how zahŕňa informácie, ktoré sú nenahraditeľné pre výrobu zmluvných výrobkov alebo uplatňovanie zmluvných procesov; „identifikované“ znamená, že know-how je popísané dostatočne zrozumiteľným spôsobom tak, aby bolo možné overiť, či spĺňa kritériá utajenia a podstatnosti.[3]
  • Know-how sú špecifické vedomosti, ktoré má jedinec alebo spoločnosť [podnik] o výrobku alebo výrobnom procese, často získané rozsiahlym a nákladným výskumom a vývojom (VV). Podľa predpisov o hospodárskej súťaži Spoločenstva sa know-how obyčajne považuje za súbor technických informácií, ktoré sú tajné, podstatné a identifikované. „Tajné“ znamená, že balík know-how ako súbor alebo v presnej konfigurácii a zostave svojich prvkov nie je všeobecne známy alebo ľahko dostupný. „Podstatné“ znamená, že know-how zahŕňa informácie, ktoré musia byť užitočné. „Identifikované“ znamená, že know-how je opísaný alebo zaznamenaný tak, aby bolo možné overiť, či spĺňa kritériá tajnosti a podstatnosti.[11]
  • Know how je súhrn výrobne a technicky využiteľných poznatkov a skúseností rozmanitej povahy, s ktorými možno zmluvne nakladať za predpokladu udržania ich utajenosti. Výraz... je vo svete rozšírený približne v tom význame, ako vymedzuje náš Obchodný zákonník pojem obchodné tajomstvo.[12]
  • Pojem know-how označuje nielen tajné recepty a postupy, ale aj techniku spojenú s patentovaným výrobným postupom alebo procesom, techniku, ktorá je nutná, aby patentovaný vynález mohol byť využívaný, a ktorá umožňuje majiteľovi patentu využívať ho v širšom technickom rozsahu. Tento pojem označuje praktické procesy, zvláštne vlastnosti a technické vlastnosti získané výrobcom ako výsledok výskumu, ktoré dosiaľ nie sú známe konkurentom.[13]
  • Know-how je súhrn znalostí, skúseností, poznatkov a informácií potrebných pre výrobu, prípadne prevádzku, a ich technické uskutočnenie, pričom sa medzi ne spravidla nezahŕňajú tie ich časti, ktoré sú predmetom priemyselnoprávnej ochrany.[14]
  • Know-how je súbor nezverejnených znalostí a praktických skúseností najmä z oblasti organizácie a riadenia výroby (tzv. technické know-how) (napr. informácie o výsledku výrobných skúšok, znalosti výrobných procesov, technická dokumentácia, isté receptúry) Predmetom know-how môžu byť podľa niektorých názorov aj znalosti a skúsenosti z podnikovej organizácie alebo obchodné znalosti, ako napr. znalosti dodávateľských zdrojov, zoznamy zákazníkov, ale aj znalosti efektívnych obchodných metód (tzv. obchodné know-how)...Ak je predmetom týchto znalostí konštrukcia istého zariadenia hovorí sa niekedy o tzv. konštrukčnom know-how.[15]
  • Know how je špeciálna znalosť alebo zručnosť; znalosť ako robiť niečo ťažké, najmä pri plánovaní a začatí niečoho nového, napr. nového procesu alebo strojového zariadenia, alebo pri prekonávaní nejakých ťažkostí, napr. likvidácii požiaru v ropnom vrte[16]
  • Know-how obyčajne označuje vedomosti a skúsenosti technického, obchodného, administratívneho, finančného alebo iného charakteru, ktoré sa môžu používať komerčne, a ktoré nie sú chránené patentom alebo registrovaným.[17]
  • Know-how sú špeciálne vedomosti z podnikových alebo technických skúseností, napr. výrobné skúsenosti, najmä odbytové skúsenosti a pod.[18]
  • Know-how je súhrn výrobnotechnických a obch. skúseností, výrobno-obchodné skúsenosti; informácie, vedomosti[19]
  • Know-how má špecifickú povahu a možno ho kategorizovať ako podsystém resp. osobitnú podstatu schémy znalostí spadajúcich do skupiny práv chránených ako obchodné tajomstvo. Definované je obvykle ako systém zručností, znalostí a postupov, ktoré napomáhajú v podnikaní nachádzať efektívnejšie a rýchlejšie riešenia, ktoré sa označujú pojmom know-how (t. j. „vedieť ako“).[6]
  • pod tento pojem [možno] zahrnúť skúsenosti, vedomosti, znalosti z rôznych oblastí života, ktoré uľahčujú dosiahnutie cieľa, prípadne ho umožňujú dosiahnuť. Keď zájdeme do krajnosti, tak know-how je aj vedomosť o tom, ako umyť riad. Z tohto hľadiska sú skutočne všetky vedomosti, znalosti a skúsenosti, ktoré uvádza navrhovateľ v žalobe know-how. Avšak na to, aby majiteľ nejakého know-how mohol poskytnúť právo užívať toto know-how iným subjektom a žiadať za to odplatu na základe tzv. nepravej licenčnej zmluvy, musí dané know-how spĺňať aj ďalšie náležitosti. Tieto náležitosti musí mať know-how aj vtedy, ak sa má jednať o oceniteľnú hodnotu. A to je dôvod rozlišovania medzi „know-how“ a „právom know-how“ [...]. Až s právom know-how sa spája nejaká hodnota a prípadne aj možnosť' obchodovania. [...] Know-how môže mať svoju hodnotu, len pokiaľ je použiteľné v určitom čase. Vedomosti, skúsenosti, znalosti, ktoré už nie sú využiteľné z dôvodu pokroku a vývoja, stratili svoju hodnotu. Boli nahradené novými vedomosťami a skúsenosťami, ktoré súvisia s novými postupmi. Na túto skutočnosť treba prihliadať aj pri hodnotení nárokov [...][5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Rozsudok NS ČR, sp. zn. 29 Odo 426/2006, z dňa 10. 9. 2008.
  2. 1 2 3 4 VOJČÍK, Peter, a kol. Právo duševného vlastníctva. Plzeň : Aleš Čeněk, 2012. ISBN 978-80-7380-373-5. S. 325 – 331.
  3. 1 2 Nariadenie komisie č. 2659/2000
  4. 1 2 Porovnaj SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/943  z 8. júna 2016  o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva).
  5. 1 2 Rozsudok NS SR 1MObdoV/22/2008 zo dňa 30.11.2010.
  6. 1 2 3 Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/20/2018 z dňa 13. 8. 2019
  7. 1 2 know-how. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp), s. 599.
  8. ↑ GÁBRIŠ, Tomáš, SKORKOVÁ, Veronika. § 118 [Predmet občianskoprávnych vzťahov]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vyd. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 810, marg. č. 10.
  9. ↑ ADAMOVÁ, Zuzana. Právo duševného vlastníctva. Bratislava : Tinct, 2020. ISBN 978-80-973544-0-4. S. 93.
  10. ↑ MALÝ, Josef. Oceňování průmyslového vlastnictví : nové přístupy. 1. vyd. V Praze : C.H. Beck, 2007. 182 s. (C.H. Beck pro praxi.) ISBN 978-80-7179-464-6. S. 26 a 27. (Prvá veta definície pochádza s menšou úpravou pôvodne od M. Boháčka z roku 1994)
  11. ↑ Glossary of terms used in EU competition policy, Directorate-General for Competition, Brussels, July 2002 [online]. [Cit. 2011-06-27]. Dostupné online. Archivované 2011-06-27 z originálu.
  12. ↑ OVEČKOVÁ, Oľga, at al. Slovník obchodného práva. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 1994. 366 s. ISBN 80-88715-11-3.
  13. ↑ Definícia Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži z roku 1957 citovaná v: MALÝ, Josef. Oceňování průmyslového vlastnictví : nové přístupy. 1. vyd. V Praze : C.H. Beck, 2007. 182 s. (C.H. Beck pro praxi.) ISBN 978-80-7179-464-6.
  14. ↑ BOHÁČEK, Martin; JAKL, Ladislav. Právo duševního vlastnictví. Vyd. 1. Praha : Oeconomica, 2002. 324 s. ISBN 80-245-0463-4.
  15. ↑ know-how. In: Encyklopedie zahraničního obchodu. Ed. Jiří Cinkl. 2. upr. a dopl. vyd. Praha; Bratislava : SNTL; Alfa, 1986. 722 s. S. 258 – 259.
  16. ↑ ADAM, J. H. Anglicko-český ekonomický slovník : s výkladem a výslovností. Preklad Jiří Elman. Vyd. 1. Voznice : Leda, 1995. 652 s. ISBN 80-85927-03-9.
  17. ↑ Wildhaber, Ch.: Switzerland in: Getting The Deal Through[nefunkčný odkaz]
  18. ↑ Gabler Wirtschaftslexikon
  19. ↑ know-how. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 253.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Know-how&oldid=8012234“