Vükiped Volapükik äprimon tü 2004, yanula d. 27id; atimo pabevobons is yegeds 49,553. (Yegeds mödik pejafons medü nünömaprogram itjäfidik)
Yeged adelo pevälöl
Hiel Anton Schacherl äbinom Volapükan Lösteränik. Pimotom tü del 24id novula yela: 1872 tö ‚Plattetschlag’ (tsyego: vilag ‚Mladoňov’ nilü ‚Český Krumlov’) in Lösterän-Macarän. Äbinom lautan Deutänapükik e Volapükik, äpenom yegedis pro gasedem topik, äredakom gasedis anik dabüköpa: ‚Moldavia’, bevü votiks els ‚Dorfbote’ (pö kel äcalovobom as redakan sis yel: 1898; Volapüko tiäd penäda almulik at ätononöv: „Nunian vilagik”), ‚Waldheimat’. Püb lätika pifinükon ün yel: 1933, e leigüpo el Schacherl päsädünikom tefü caladinits ad vedön bäldapänsionäb. Äredakom i pübotis votik dabüköpa: ‚Moldavia’ (dalaban: ‚Franz Xaver Reitterer’). De yel: 1900 jü 1902 < äbinom redakan periodapenäda: ‚Agrarischem Presse’ („Penäd feilimik”). Id älautom bukis anik pädedietöl vestiges kuliva, rela, topikas jenava, konädas, pöpalidas e pöpaspiketas. Äpenom mödikosi dö konädav topäda lomik okik: fot Bömänik sonemik (Deutänapüko: ‚Böhmerwald’, tsyego: ‚Šumava’). Ün yel: 1895 < äpübom lautoti Volapükik okik tiädü „Al kulivavestig nulikün” („Ad kulivavestig nulikün”). (Yegedlölik)
Magod avigo pevälöl
Kleudan e saludan otimik: hiel ,Stefan Pärmik’ su veg lü Moskav. El ,Stefan’ äbinom datuvan lafaba vönapärmik, pägeböl de tumyel 14id jü tumyel 17id ad penön süryeni.
...das Volapükamuf äninädon vomis jäfedik, soäsä jiel Henriette Wolter, kel päcälof fa Schleyer as cif balid pro Nolüda-Deutän, jiel Marie Johanna Verbrugh, kel älautof tidodemi gretik Volapüka pro Nedänans äsi penädis votik mödik, jiel Maria Tommasi, kel ädunof otosi pro Litaliyänans, u jiel Anna Petersen, kel ävedof presidan balid Volapükakluba di Thoreby (Danän) timü fün onik? (Ekö! lised jivolapükanas famik.)
Bal lesonas dünasta Linglänik ämuton ün yun okik, leigoäsä kadets votik, dünädön su julanaf. Tü del seimik lebüdan äkomitom ome ad kalkulön kuratiko stanedi nafa. Ven äblümom ko atos, lebüdan äluxamom kalkuli omik.
„Mutob begön ore, o löpätal! ad deükön leigedahäti orik,“ lebüdan äsagom fino.
„Dalob-li säkön sekü kod kinik?“ leson stunik ägespikom.
„Bi ma kalkul orik, o löpätal! tü timül at nünafobs ini leglüg di ‚Westminster‛.“